Poľsko a uhlie

(ilustrační obrázek)

„Najväčšia východná ekonomika Európskej únie jednoducho potrebuje vybudovať viac uhoľných elektrární, aby sa zabránilo výpadkom elektrickej energie ale aj hospodárskemu poklesu,“ povedal ešte v máji tohto roku poľský minister energetiky. Poľsko, krajina závislá na uhlí, sa už dlho nevie zhodnúť s Európskou úniou a jej zelenými cieľmi a to hlavne kvôli tomuto fosilnému palivu. S poľským uhlím sú však spojené viaceré problémy, ktoré si začína uvedomovať nielen celá spoločnosť, ale aj politici.

Zelená EÚ, čierne Poľsko

Poľsko dlhodobo ignorovalo výzvy EÚ na rýchle odklonenie od zastaraného a špinavého zdroja energie a zvyklo argumentovať tým, že poľská ekonomika nie je na taký krok pripravená, pretože krajina je príliš závislá od uhlia. Minister pre energetiku Krzysztof Tchorzewski dokonca tvrdil, že západná Európa je čiastočne vinná za to, že Poliaci sa spoliehajú na uhlie, pretože umožnila Sovietskemu zväzu prevziať kontrolu nad Poľskom po druhej svetovej vojne.

Ešte pred pár mesiacmi sa predpokladalo, že vláda si nejako nájde spôsob, ako vybudovať dokonca ďalšie, úplne nové uhoľné elektrárne. Kabinet vládnucej strany Zákon a spravodlivosť totižto zaradil  medzi svoje priority práve prežitie baníkov a to skrz podporu výrobcov uhlia a zabezpečenie stabilného dopytu po palive.

V júni 2017 vypracoval poľský Najvyšší kontrolný úrad správu, ktorá uvádza, že uhoľný sektor získal dotácie vo výške 15,4 miliárd eur v rokoch 2007 - 2015. Ide o zhruba 17 000 EUR ročne na jedného baníka. Pre mnohé poľské politické strany, ktoré si na uhlí budujú svoju agendu aj voličskú základňu je to asi znesiteľná suma. Čo však zbytok poľskej spoločnosti, ktorá žije v smogom zamorenej krajine a denne dýcha špinavý vzduch?

 

Jadro nahradí uhlie

„Poľská investícia do troch nových uhoľných elektrární môže byť poslednou v oblasti fosílnych palív v krajine,“ prekvapivo vyhlásil v septembri tohto roku poľský minister energetiky, a naznačil tým možný posun v tejto oblasti. V rámci toho potvrdil aj obnovenie plánov preorientovať sa na jadro.

Minister Tchórzewski pre ekonomické fórum Krynica-Zdrój v južnom Poľsku povedal, že „akonáhle štátne energetické firmy v krajine dokončia tri uhoľné projekty, ktoré sa v súčasnosti pripravujú, Poľsko už neplánuje žiadne ďalšie investície.“ Tchórzewski odhalil niektoré detaily plánu vlády a vysvetlil, že chcú vybudovať tri nové bloky v päťročných intervaloch, pričom prvý bude v roku 2029 a jeho náklady by mali dosiahnuť takmer 6 miliárd eur.

Je to skutočne nečakaná a prekvapujúca zmena, keďže poľská premiérka Beata Szydłová či prezident Andrzej Duda sa dostali do povedomia aj výrokmi o tom, že Poľsko má dostatok uhlia na ďalšie dve storočia. Poľsko je momentálne skutočne závislé od uhlia, ktoré zabezpečuje približne 90% jeho potrieb elektrickej energie a to v dobe, kedy pri uhlí zostávajú už len rozvojové krajiny.

 

Problémy s uhlím

Odborníci však poľských politikov už roky varujú, že najlacnejšie zdroje uhlia v oblasti Sliezska sú takmer vyčerpané a že ťažobný sektor krajiny sa bude musieť pripraviť na vyššie náklady už v blízkej budúcnosti. Poľské teplárne tiež v posledných mesiacoch zaznamenali problémy s dodávkami paliva, čo môže zvýšiť dovoz uhlia v tomto aj nasledujúcom roku.

Ďalším problémom Varšavy je vyriešiť otázku toho, ako vôbec financovať rozsiahle uhoľné elektrárne. Hospodárska spoločnosť Tauron potrebuje obrovské investície na modernizáciu starých elektrární, ale jej schopnosť investovať do uhlia bola obmedzená nedávnymi medzinárodnými záväzkami. Ostatné štátne energetické spoločnosti sa pomaly dostávajú do tej istej situácie, čo znamená, že uhlie čelí neistej budúcnosti.

 

Posun správnym smerom

Ministri životného prostredia EÚ sa stretli tento mesiac v Bonne pri príležitosti Klimatickej konferencie, COP23, a diskutovali aj o možnostiach ratifikácie dodatku z Dohy z roku 2012 ku Kjótskemu protokolu. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh vytvára právny rámec pre úsilie znížiť emisie CO2 do roku 2020.

EÚ potrebovala jednomyseľnú podporu členských štátov na to, aby mohla ratifikovať pozmeňujúci a doplňujúci návrh ako jeden celok a Poľsko bolo jediným členským štátom, ktorý ho odmietal podpísať. Poľsko však v Bonne vyhlásilo, že chce už tento rok ratifikovať doplnený Kjótsky protokol o emisiách uhlíka, čo umožní Európskej únii konečne tento protokol podporiť ako jeden celok. Ešte minulý rok chcelo Poľsko podporiť ratifikáciu iba v prípade, že Európska komisia mu pomôže financovať nové, čistejšie uhoľné elektrárne.

Najstaršie a najmenej účinné zariadenia budú musieť byť v nasledujúcich rokoch jednoducho zatvorené inak Poľsko nesplní nariadení EÚ zamerané na znižovanie emisií. Aby sa zabránilo výpadkom elektrickej energie, poľská vláda najprv urýchlila svoje úsilie vybudovať nové, ktoré by viedli k ich možnému zníženiu. Dnes je však našťastie už jasné, že Poliaci pravdepodobne zmenili názor a uvažujú skôr o výstavbe jadrovej elektrárne alebo o vývoji pobrežných veterných elektrární.

 

Ukrajinská cesta?

Podľa niektorých odborníkov je možnou alternatívou pre Poliakov dovážať nadbytočnú jadrovú energiu z Ukrajiny, keďže vzájomné prepojenia medzi týmito krajina existujú už roky. Existuje dokonca projekt "Energický most" medzi Ukrajinou a EÚ, ktorý obnoví cezhraničné spojenia a zosúladí niektoré jadrové stanice a časti ukrajinskej siete s ENTSO-E kódmi.

Z ukrajinského hľadiska by sa príjmy z vývozu elektrickej energie mohli využiť na rozvoj infraštruktúry, výroby a siete. Spoločnosť Energoatom chce dokončiť aj dva jadrové bloky v jadrovej elektrárni Khmelnitsky, ktoré by ešte viac zvýšili možnosti vývozu elektrickej energie do Poľska a Maďarska. Poľskí politici však v tomto smere nepodnikli žiadne kroky.

 

V slepej uličke?

Poľsko napriek mnohým vyhláseniam svojich politikov nie je energeticky nezávislé. Má síce obrovské zásoby uhlia, no v roku 2016 museli Poliaci doviezť 10 miliónov ton, čiže 12% spotreby, väčšinou práve z Ruskej federácie. Toto číslo sa však pravdepodobne bude zvyšovať. Poľské zásoby čierneho uhlia mu pri súčasnej spotrebe budú stačiť najbližších 20 rokov a zásoby lignitu 30 rokov. Jeho uhoľné elektrárne sú zastarané a potrebujú obrovské investície. Financovať uhoľný priemysel je však už v dnešnej dobe skutočne nemalá položka v štátnom rozpočte. A nikto by nemal zabúdať na to, že je ohrozené zdravie samotných Poliakov, ktorí dýchajú špinavý vzduch. Poľsko by sa teda nemalo vyhovárať na nezmyselné a prehnané zelené ciele Európskej únie. Jeho energetická bezpečnosť by sa dostala do slepej uličky tak či tak.


Zdroje:

 

Pro více informací klikněte ZDE

18. 02. 2018 17. 02. 2018

Zprávy z oboru

BILANCE SBĚRU: Češi odevzdali k recyklaci 727 tun použitých úsporných zářivek, zachránili tak před znečištěním dvě slapské přehrad

Třicet procent úsporných zářivek lidé stále vyhazují do směsného odpadu místo do speciální sběrné nádoby. Třetinu vyřazených ,,úsporek" lidé vyhodili do směsného odpadu…
  • 17. 02. 2018
  • 17:22

Před 60 lety se předčasně napustilo Lipno. Český Krumlov tím zachránilo před povodní

Vodní nádrž Lipno, nebo také „jihočeské moře“, má za sebou šedesát let od svého předčasného napuštění. K němu došlo 17. února 1958, přehrada tím zachránila Český Krumlov…
  • 17. 02. 2018
  • 15:22

Polsko má obří problém se smogem. Lidé hledají triky, které jim umožňují dýchat

Čím dál více Poláků si uvědomuje, jak je polské ovzduší znečištěné. Obchod s výrobky proti smogu kvete. Prodejci nabízejí různobarevné roušky a ochranné kosmetické prostředky.
  • 17. 02. 2018
  • 12:22

Byty v Praze ještě podraží. Ceny zvyšuje i Airbnb, tvrdí analytik

Hlavní město v dostupnosti vlastního bydlení za dalšími evropskými metropolemi zaostává. Důvodem je rychlý růst cen nových bytů, kterému nestačí růst platů. Podle partnera…
  • 17. 02. 2018
  • 10:22

Siemens ČR: E.ON spustil největší bateriové úložiště v České republice

Společnost E.ON uvedla v Mydlovarech na Českobudějovicku do zkušebního provozu velkokapacitní systém pro ukládání energie. S kapacitou až 1,75 MWh jde o největší zařízení…
  • 17. 02. 2018
  • 01:22

Hlad po lithiu má i Švédsko, zintenzivní průzkum svých ložisek

Severská země v příštích letech vynaloží větší úsilí na nalezení ložisek drahých kovů a minerálů. Největší pozornost věnuje lithiu a kobaltu, jež jsou klíčovými složkami…
  • 16. 02. 2018
  • 20:22

Biomasa v elektrárnách stále častěji nahrazuje uhlí. Českými premianty jsou kotle v Hodoníně

České elektrárny produkují stále více proudu z dřevní štěpky. Největší množství v loňském roce vyrobila elektrárna v Hodoníně. Pro okolí to znamená především čistší ovzduší…
  • 16. 02. 2018
  • 18:22

Český vývoz láme rekordy. Výroba se ale musí přizpůsobit Průmyslu 4.0, řekl Hüner

Export českých výrobců v loňském roce dosáhnul rekordních čísel. Celkově vývoz vzrostl o 5,8 procent na 4,2 bilionů korun, což je o téměř 230 miliard více než v roce 2016.…
  • 16. 02. 2018
  • 16:21

Vyjádření Energetického regulačního úřadu k cenám dodávky elektřiny

S účinností od počátku kalendářního roku obvykle dochází ke změnám cen dodávky elektřiny na maloobchodním trhu s elektřinou. V této souvislosti považuje Energetický…
  • 16. 02. 2018
  • 15:22

Ve školních jídelnách se každoročně vyhodí až 48 tisíc tun potravin, kritizuje iniciativa

Až 48 tisíc tun jídla ročně, tedy zhruba 238 tun každý den, vyhodí žáci a studenti v českých školních jídelnách. Rodiče za vyhozené jídlo každý rok zaplatí až 2,5 miliardy…
  • 16. 02. 2018
  • 14:22

starší novinky