Prozkoumejte všechny služby z energetického sektoru, které nabízí platforma ENERGY-HUB

Poľsko a uhlie

(ilustrační obrázek)

„Najväčšia východná ekonomika Európskej únie jednoducho potrebuje vybudovať viac uhoľných elektrární, aby sa zabránilo výpadkom elektrickej energie ale aj hospodárskemu poklesu,“ povedal ešte v máji tohto roku poľský minister energetiky. Poľsko, krajina závislá na uhlí, sa už dlho nevie zhodnúť s Európskou úniou a jej zelenými cieľmi a to hlavne kvôli tomuto fosilnému palivu. S poľským uhlím sú však spojené viaceré problémy, ktoré si začína uvedomovať nielen celá spoločnosť, ale aj politici.

Zelená EÚ, čierne Poľsko

Poľsko dlhodobo ignorovalo výzvy EÚ na rýchle odklonenie od zastaraného a špinavého zdroja energie a zvyklo argumentovať tým, že poľská ekonomika nie je na taký krok pripravená, pretože krajina je príliš závislá od uhlia. Minister pre energetiku Krzysztof Tchorzewski dokonca tvrdil, že západná Európa je čiastočne vinná za to, že Poliaci sa spoliehajú na uhlie, pretože umožnila Sovietskemu zväzu prevziať kontrolu nad Poľskom po druhej svetovej vojne.

Ešte pred pár mesiacmi sa predpokladalo, že vláda si nejako nájde spôsob, ako vybudovať dokonca ďalšie, úplne nové uhoľné elektrárne. Kabinet vládnucej strany Zákon a spravodlivosť totižto zaradil  medzi svoje priority práve prežitie baníkov a to skrz podporu výrobcov uhlia a zabezpečenie stabilného dopytu po palive.

V júni 2017 vypracoval poľský Najvyšší kontrolný úrad správu, ktorá uvádza, že uhoľný sektor získal dotácie vo výške 15,4 miliárd eur v rokoch 2007 - 2015. Ide o zhruba 17 000 EUR ročne na jedného baníka. Pre mnohé poľské politické strany, ktoré si na uhlí budujú svoju agendu aj voličskú základňu je to asi znesiteľná suma. Čo však zbytok poľskej spoločnosti, ktorá žije v smogom zamorenej krajine a denne dýcha špinavý vzduch?

 

Jadro nahradí uhlie

„Poľská investícia do troch nových uhoľných elektrární môže byť poslednou v oblasti fosílnych palív v krajine,“ prekvapivo vyhlásil v septembri tohto roku poľský minister energetiky, a naznačil tým možný posun v tejto oblasti. V rámci toho potvrdil aj obnovenie plánov preorientovať sa na jadro.

Minister Tchórzewski pre ekonomické fórum Krynica-Zdrój v južnom Poľsku povedal, že „akonáhle štátne energetické firmy v krajine dokončia tri uhoľné projekty, ktoré sa v súčasnosti pripravujú, Poľsko už neplánuje žiadne ďalšie investície.“ Tchórzewski odhalil niektoré detaily plánu vlády a vysvetlil, že chcú vybudovať tri nové bloky v päťročných intervaloch, pričom prvý bude v roku 2029 a jeho náklady by mali dosiahnuť takmer 6 miliárd eur.

Je to skutočne nečakaná a prekvapujúca zmena, keďže poľská premiérka Beata Szydłová či prezident Andrzej Duda sa dostali do povedomia aj výrokmi o tom, že Poľsko má dostatok uhlia na ďalšie dve storočia. Poľsko je momentálne skutočne závislé od uhlia, ktoré zabezpečuje približne 90% jeho potrieb elektrickej energie a to v dobe, kedy pri uhlí zostávajú už len rozvojové krajiny.

 

Problémy s uhlím

Odborníci však poľských politikov už roky varujú, že najlacnejšie zdroje uhlia v oblasti Sliezska sú takmer vyčerpané a že ťažobný sektor krajiny sa bude musieť pripraviť na vyššie náklady už v blízkej budúcnosti. Poľské teplárne tiež v posledných mesiacoch zaznamenali problémy s dodávkami paliva, čo môže zvýšiť dovoz uhlia v tomto aj nasledujúcom roku.

Ďalším problémom Varšavy je vyriešiť otázku toho, ako vôbec financovať rozsiahle uhoľné elektrárne. Hospodárska spoločnosť Tauron potrebuje obrovské investície na modernizáciu starých elektrární, ale jej schopnosť investovať do uhlia bola obmedzená nedávnymi medzinárodnými záväzkami. Ostatné štátne energetické spoločnosti sa pomaly dostávajú do tej istej situácie, čo znamená, že uhlie čelí neistej budúcnosti.

 

Posun správnym smerom

Ministri životného prostredia EÚ sa stretli tento mesiac v Bonne pri príležitosti Klimatickej konferencie, COP23, a diskutovali aj o možnostiach ratifikácie dodatku z Dohy z roku 2012 ku Kjótskemu protokolu. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh vytvára právny rámec pre úsilie znížiť emisie CO2 do roku 2020.

EÚ potrebovala jednomyseľnú podporu členských štátov na to, aby mohla ratifikovať pozmeňujúci a doplňujúci návrh ako jeden celok a Poľsko bolo jediným členským štátom, ktorý ho odmietal podpísať. Poľsko však v Bonne vyhlásilo, že chce už tento rok ratifikovať doplnený Kjótsky protokol o emisiách uhlíka, čo umožní Európskej únii konečne tento protokol podporiť ako jeden celok. Ešte minulý rok chcelo Poľsko podporiť ratifikáciu iba v prípade, že Európska komisia mu pomôže financovať nové, čistejšie uhoľné elektrárne.

Najstaršie a najmenej účinné zariadenia budú musieť byť v nasledujúcich rokoch jednoducho zatvorené inak Poľsko nesplní nariadení EÚ zamerané na znižovanie emisií. Aby sa zabránilo výpadkom elektrickej energie, poľská vláda najprv urýchlila svoje úsilie vybudovať nové, ktoré by viedli k ich možnému zníženiu. Dnes je však našťastie už jasné, že Poliaci pravdepodobne zmenili názor a uvažujú skôr o výstavbe jadrovej elektrárne alebo o vývoji pobrežných veterných elektrární.

 

Ukrajinská cesta?

Podľa niektorých odborníkov je možnou alternatívou pre Poliakov dovážať nadbytočnú jadrovú energiu z Ukrajiny, keďže vzájomné prepojenia medzi týmito krajina existujú už roky. Existuje dokonca projekt "Energický most" medzi Ukrajinou a EÚ, ktorý obnoví cezhraničné spojenia a zosúladí niektoré jadrové stanice a časti ukrajinskej siete s ENTSO-E kódmi.

Z ukrajinského hľadiska by sa príjmy z vývozu elektrickej energie mohli využiť na rozvoj infraštruktúry, výroby a siete. Spoločnosť Energoatom chce dokončiť aj dva jadrové bloky v jadrovej elektrárni Khmelnitsky, ktoré by ešte viac zvýšili možnosti vývozu elektrickej energie do Poľska a Maďarska. Poľskí politici však v tomto smere nepodnikli žiadne kroky.

 

V slepej uličke?

Poľsko napriek mnohým vyhláseniam svojich politikov nie je energeticky nezávislé. Má síce obrovské zásoby uhlia, no v roku 2016 museli Poliaci doviezť 10 miliónov ton, čiže 12% spotreby, väčšinou práve z Ruskej federácie. Toto číslo sa však pravdepodobne bude zvyšovať. Poľské zásoby čierneho uhlia mu pri súčasnej spotrebe budú stačiť najbližších 20 rokov a zásoby lignitu 30 rokov. Jeho uhoľné elektrárne sú zastarané a potrebujú obrovské investície. Financovať uhoľný priemysel je však už v dnešnej dobe skutočne nemalá položka v štátnom rozpočte. A nikto by nemal zabúdať na to, že je ohrozené zdravie samotných Poliakov, ktorí dýchajú špinavý vzduch. Poľsko by sa teda nemalo vyhovárať na nezmyselné a prehnané zelené ciele Európskej únie. Jeho energetická bezpečnosť by sa dostala do slepej uličky tak či tak.


Zdroje:

 

Pro více informací klikněte ZDE

Související články

  zpět
17. 01. 2019 16. 01. 2019

Zprávy z oboru

Informace z JE Dukovany 17/1/2019

PROVOZ ELEKTRÁRNY: Bloky č. 1, 2, 4 jsou provozovány na 100% výkonu. 3. blok je v plánované odstávce pro výměnu paliva. Provozní systémy elektrárny pracují podle potřeb…
  • 17. 01. 2019
  • 11:24

INFORMACE Z JE TEMELÍN 11 / 2019

První blok i druhý blok jsou v provozu na plánovaném výkonu. Pomocné systémy elektrárny pracují podle provozní potřeby bloků.
  • 17. 01. 2019
  • 09:38

Fotovoltaika z horských regionů dokáže lépe pokrýt spotřebu v zimním období

Solární elektrárny v horských regionech by mohly v budoucnosti výrazně zvýšit výrobu solární energie v zimních měsících, kdy je největší spotřeba elektřiny. V případě…
  • 17. 01. 2019
  • 09:38

Bývalý šéf rady ERÚ se již nesoudí s vládou

Bývalý předseda rady Energetické regulačního úřadu (ERÚ) Vladimír Outrata stáhl žalobu na vládu. Outrata se původně chtěl soudit kvůli tomu, že ho kabinet loni v létě…
  • 17. 01. 2019
  • 09:38

Ceny pohonných hmot minulý týden výrazně klesly. Litr benzinu průměrně stojí 31 korun

Ceny pohonných hmot v ČR od minulého týdne znovu výrazně klesly. Benzin Natural 95 zlevnil o 28 haléřů na průměrných 31,02 Kč/l. Nafta se prodává v průměru za 31,45 Kč/l,…
  • 17. 01. 2019
  • 09:38

Česko patří k evropské špičce v recyklaci skla. Nové možnosti využití přináší pěnové sklo

Česká republika se dlouhodobě pohybuje na špičce v Evropě, co se týče procentuálního podílu sebraného skla. I přes kvalitní umístění v evropském měřítku ovšem tuzemský trh…
  • 17. 01. 2019
  • 07:47

Kdy jezdila auta na Bi-Bo-Li? Můžete tankovat olej z friťáku? Prověřte své znalosti o pohonných hmotách

Pro některé řidiče či řidičky může být problém natankovat do automobilu správné palivo. Jsou ale i tací, kteří znají názvy všech pohonných hmot a také například to, jaké…
  • 17. 01. 2019
  • 06:34

Solární energie bude poprvé pohánět slavnou Rallye Dakar 2019

Nováček v soutěži Rallye Dakar, tým Craft Bearings, chce být první posádkou v historii závodu, která sníží využití dieselových generátorů a bude ze 100 procent využívat…
  • 17. 01. 2019
  • 04:52

Jde to i bez sítě. Český Solek Group chce v Chile prorazit s kombinací fotovoltaiky a baterií

Česká firemní skupina Solek Group se chce posunout od výstavby fovoltaických elektráren o krok dále. Vyvinula a dokončila testování systému soběstačné výroby a dodávky…
  • 17. 01. 2019
  • 01:52

Spor o podíly v Bohemia Energy nečekaně zvrátil soud. Otevřel možnost, že by majitelé firmy museli vrátit 1,6 miliardy

Nejvyšší soud se koncem minulého roku zastal podnikatele Tomáše Bárty a zpochybnil rozhodnutí valné hromady největšího alternativního dodavatele energií, společnosti…
  • 17. 01. 2019
  • 00:29

starší novinky