Poľsko a uhlie

(ilustrační obrázek)

„Najväčšia východná ekonomika Európskej únie jednoducho potrebuje vybudovať viac uhoľných elektrární, aby sa zabránilo výpadkom elektrickej energie ale aj hospodárskemu poklesu,“ povedal ešte v máji tohto roku poľský minister energetiky. Poľsko, krajina závislá na uhlí, sa už dlho nevie zhodnúť s Európskou úniou a jej zelenými cieľmi a to hlavne kvôli tomuto fosilnému palivu. S poľským uhlím sú však spojené viaceré problémy, ktoré si začína uvedomovať nielen celá spoločnosť, ale aj politici.

Zelená EÚ, čierne Poľsko

Poľsko dlhodobo ignorovalo výzvy EÚ na rýchle odklonenie od zastaraného a špinavého zdroja energie a zvyklo argumentovať tým, že poľská ekonomika nie je na taký krok pripravená, pretože krajina je príliš závislá od uhlia. Minister pre energetiku Krzysztof Tchorzewski dokonca tvrdil, že západná Európa je čiastočne vinná za to, že Poliaci sa spoliehajú na uhlie, pretože umožnila Sovietskemu zväzu prevziať kontrolu nad Poľskom po druhej svetovej vojne.

Ešte pred pár mesiacmi sa predpokladalo, že vláda si nejako nájde spôsob, ako vybudovať dokonca ďalšie, úplne nové uhoľné elektrárne. Kabinet vládnucej strany Zákon a spravodlivosť totižto zaradil  medzi svoje priority práve prežitie baníkov a to skrz podporu výrobcov uhlia a zabezpečenie stabilného dopytu po palive.

V júni 2017 vypracoval poľský Najvyšší kontrolný úrad správu, ktorá uvádza, že uhoľný sektor získal dotácie vo výške 15,4 miliárd eur v rokoch 2007 - 2015. Ide o zhruba 17 000 EUR ročne na jedného baníka. Pre mnohé poľské politické strany, ktoré si na uhlí budujú svoju agendu aj voličskú základňu je to asi znesiteľná suma. Čo však zbytok poľskej spoločnosti, ktorá žije v smogom zamorenej krajine a denne dýcha špinavý vzduch?

 

Jadro nahradí uhlie

„Poľská investícia do troch nových uhoľných elektrární môže byť poslednou v oblasti fosílnych palív v krajine,“ prekvapivo vyhlásil v septembri tohto roku poľský minister energetiky, a naznačil tým možný posun v tejto oblasti. V rámci toho potvrdil aj obnovenie plánov preorientovať sa na jadro.

Minister Tchórzewski pre ekonomické fórum Krynica-Zdrój v južnom Poľsku povedal, že „akonáhle štátne energetické firmy v krajine dokončia tri uhoľné projekty, ktoré sa v súčasnosti pripravujú, Poľsko už neplánuje žiadne ďalšie investície.“ Tchórzewski odhalil niektoré detaily plánu vlády a vysvetlil, že chcú vybudovať tri nové bloky v päťročných intervaloch, pričom prvý bude v roku 2029 a jeho náklady by mali dosiahnuť takmer 6 miliárd eur.

Je to skutočne nečakaná a prekvapujúca zmena, keďže poľská premiérka Beata Szydłová či prezident Andrzej Duda sa dostali do povedomia aj výrokmi o tom, že Poľsko má dostatok uhlia na ďalšie dve storočia. Poľsko je momentálne skutočne závislé od uhlia, ktoré zabezpečuje približne 90% jeho potrieb elektrickej energie a to v dobe, kedy pri uhlí zostávajú už len rozvojové krajiny.

 

Problémy s uhlím

Odborníci však poľských politikov už roky varujú, že najlacnejšie zdroje uhlia v oblasti Sliezska sú takmer vyčerpané a že ťažobný sektor krajiny sa bude musieť pripraviť na vyššie náklady už v blízkej budúcnosti. Poľské teplárne tiež v posledných mesiacoch zaznamenali problémy s dodávkami paliva, čo môže zvýšiť dovoz uhlia v tomto aj nasledujúcom roku.

Ďalším problémom Varšavy je vyriešiť otázku toho, ako vôbec financovať rozsiahle uhoľné elektrárne. Hospodárska spoločnosť Tauron potrebuje obrovské investície na modernizáciu starých elektrární, ale jej schopnosť investovať do uhlia bola obmedzená nedávnymi medzinárodnými záväzkami. Ostatné štátne energetické spoločnosti sa pomaly dostávajú do tej istej situácie, čo znamená, že uhlie čelí neistej budúcnosti.

 

Posun správnym smerom

Ministri životného prostredia EÚ sa stretli tento mesiac v Bonne pri príležitosti Klimatickej konferencie, COP23, a diskutovali aj o možnostiach ratifikácie dodatku z Dohy z roku 2012 ku Kjótskemu protokolu. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh vytvára právny rámec pre úsilie znížiť emisie CO2 do roku 2020.

EÚ potrebovala jednomyseľnú podporu členských štátov na to, aby mohla ratifikovať pozmeňujúci a doplňujúci návrh ako jeden celok a Poľsko bolo jediným členským štátom, ktorý ho odmietal podpísať. Poľsko však v Bonne vyhlásilo, že chce už tento rok ratifikovať doplnený Kjótsky protokol o emisiách uhlíka, čo umožní Európskej únii konečne tento protokol podporiť ako jeden celok. Ešte minulý rok chcelo Poľsko podporiť ratifikáciu iba v prípade, že Európska komisia mu pomôže financovať nové, čistejšie uhoľné elektrárne.

Najstaršie a najmenej účinné zariadenia budú musieť byť v nasledujúcich rokoch jednoducho zatvorené inak Poľsko nesplní nariadení EÚ zamerané na znižovanie emisií. Aby sa zabránilo výpadkom elektrickej energie, poľská vláda najprv urýchlila svoje úsilie vybudovať nové, ktoré by viedli k ich možnému zníženiu. Dnes je však našťastie už jasné, že Poliaci pravdepodobne zmenili názor a uvažujú skôr o výstavbe jadrovej elektrárne alebo o vývoji pobrežných veterných elektrární.

 

Ukrajinská cesta?

Podľa niektorých odborníkov je možnou alternatívou pre Poliakov dovážať nadbytočnú jadrovú energiu z Ukrajiny, keďže vzájomné prepojenia medzi týmito krajina existujú už roky. Existuje dokonca projekt "Energický most" medzi Ukrajinou a EÚ, ktorý obnoví cezhraničné spojenia a zosúladí niektoré jadrové stanice a časti ukrajinskej siete s ENTSO-E kódmi.

Z ukrajinského hľadiska by sa príjmy z vývozu elektrickej energie mohli využiť na rozvoj infraštruktúry, výroby a siete. Spoločnosť Energoatom chce dokončiť aj dva jadrové bloky v jadrovej elektrárni Khmelnitsky, ktoré by ešte viac zvýšili možnosti vývozu elektrickej energie do Poľska a Maďarska. Poľskí politici však v tomto smere nepodnikli žiadne kroky.

 

V slepej uličke?

Poľsko napriek mnohým vyhláseniam svojich politikov nie je energeticky nezávislé. Má síce obrovské zásoby uhlia, no v roku 2016 museli Poliaci doviezť 10 miliónov ton, čiže 12% spotreby, väčšinou práve z Ruskej federácie. Toto číslo sa však pravdepodobne bude zvyšovať. Poľské zásoby čierneho uhlia mu pri súčasnej spotrebe budú stačiť najbližších 20 rokov a zásoby lignitu 30 rokov. Jeho uhoľné elektrárne sú zastarané a potrebujú obrovské investície. Financovať uhoľný priemysel je však už v dnešnej dobe skutočne nemalá položka v štátnom rozpočte. A nikto by nemal zabúdať na to, že je ohrozené zdravie samotných Poliakov, ktorí dýchajú špinavý vzduch. Poľsko by sa teda nemalo vyhovárať na nezmyselné a prehnané zelené ciele Európskej únie. Jeho energetická bezpečnosť by sa dostala do slepej uličky tak či tak.


Zdroje:

 

Pro více informací klikněte ZDE

21. 05. 2018 20. 05. 2018

Zprávy z oboru

Stát zatím neví, co udělají nové jaderné bloky s cenou elektřiny i s rozpočtem

Stát dosud neví, jaký dopad by mělo budování nových bloků v jaderných elektrárnách v Dukovanech a v Temelíně na veřejné rozpočty. V Otázkách Václava Moravce (OVM) to řekl…
  • 20. 05. 2018
  • 17:25

Obnovitelné zdroje ve vztahu k dotacím a novinky

Některé poznatky z jarního cyklu přednášek společnosti Regulus spol. s r.o. Semináře zorganizovala Společnost pro techniku prostředí.
  • 20. 05. 2018
  • 00:25

Skrytá hrozba energetiky: Klimatizace spotřebují tolik elektřiny jako Afrika za dva a půl roku

Klimatizace jsou energetickou časovanou bombou příštích desetiletí. Do roku 2050 vzroste spotřeba elektřiny na chlazení budov oproti dnešku trojnásobně, odhaduje…
  • 19. 05. 2018
  • 15:24

Hlavní výstupy z 4. ročníku Mezinárodního energetického summitu

„Nová energetika se spotřebitelem v centru“ byl podtitul letošního Energo-summitu, který proběhl v minulých dnech na výstavišti v pražských Letňanech. Paralelně k panelovým…
  • 19. 05. 2018
  • 09:00

Německý soud zpřesnil podmínky zákazu vjezdu dieselových aut

Německý Spolkový správní soud v pátek zpřesnil pravidla zákazu vjezdu naftových vozů do měst. Rozlišuje mezi jednotlivými ulicemi, kde jej města mohou vyhlásit okamžitě, a…
  • 19. 05. 2018
  • 00:25

Energetici potřebují omladit. Studentům partnerských škol představují svoji práci v praxi

Rozloha zásobovacího území cca 53 tis. km2; délka vedení přes 160 tis. km; přes 57 tis. transformačních stanic; více než 230 rozvoden; přes 3,5 mil. kusů neprůběhových…
  • 18. 05. 2018
  • 16:25

Plánovaná výstavba jaderných bloků má už dva roky zpoždění, upozorňuje Drábová

O financování stavby nových jaderných bloků mělo být jasno už během jara. Ale není. Vláda odložila verdikt na říjen a opět se tak o kousek přiblížila varianta, že nové…
  • 18. 05. 2018
  • 16:25

Čínský investor promluvil: baterie HE3DA nejsou kvalitní, součástky jsme nekradli

Společnost CDC Germany Investment, která je součástí čínského koncernu CDC, investovala pět milionů eur do údajně revolučního typu velkokapacitních baterií HE3DA. Nyní chce…
  • 18. 05. 2018
  • 16:25

Fakulta Vysoké školy báňské zmizí z centra Ostravy

Vysokou školu báňskou - Technickou univerzitu Ostrava (VŠB-TUO) čeká jedna z největších změn v historii. Po dlouhém zvažování se tento týden vedení Ekonomické fakulty,…
  • 18. 05. 2018
  • 14:25

INFORMACE Z JE TEMELÍN 94 / 2018

První i druhý blok jsou v provozu na plánovaném výkonu. Pomocné systémy elektrárny pracují podle provozní potřeby bloků.
  • 18. 05. 2018
  • 12:25

starší novinky