Prečo sa v Európe nefrakuje bridlicový plyn?

(ilustrační obrázek)

Závislosť na ruskom plyne, nižšie ceny elektriny aj pohonných látok, energetická nezávislosť a bezpečnosť,... To všetko sú argumenty zástancov metódy, ktorá sa nazýva frakovanie, a používa sa na získavanie bridlicového plynu. Toho sa podľa odborníkov skrýva v Európe veľké množstvo. Prečo teda už dávno neťažíme náš vlastný európsky plyn a stále dovážame ten ruský?

Roztrhanie horniny

Hydraulické štiepenie alebo frakovanie je metóda, ktorou sa z bridlicovej horniny získava plyn a ropa. Ide o vytváranie puklín vo vrstve slabo spevnených sedimentárnych hornín s pomocou stlačenej tekutej zmesi, ktorú tvorí voda, piesok a chemikálie. Zemný plyn, ropa alebo bridlicový plyn sa vďaka týmto puklinám uvoľní a nahrnie do väčších ložísk, akýchsi studní, z ktorých sa dá už jednoducho vyťažiť.

Proces sa môže uskutočňovať vertikálnym alebo horizontálnym vŕtaním na horninovú vrstvu, pričom sa vytvárajú nové pukliny alebo sa rozširujú už existujúce kanáliky, cez ktoré sa môže plyn z horniny uvoľniť. Termín „fracking“ sa vlastne vzťahuje na spôsob, akým sa hornina pod vysokým tlakom „roztrhne.“ V súčasnej dobe je USA stále jediným štátom, ktorý frakuje skutočne vo veľkom rozsahu. Väčšina ostatných štátov považuje túto metódu za kontroverznú.

Americký úspech

Frakovanie má mnohé nesporné výhody. Táto pomerne nová metóda sprístupňuje veľké množstvo nových ložísk ropy a zemného plynu, čo znamená aj nižšie ceny pre koncových spotrebiteľov. Frakovanie umožňuje krajine ťažiť viac domácich surovín a znížiť ich import. Štát sa tak stáva energeticky nezávislým či dokonca môže začať tieto suroviny exportovať. Posilňuje sa tak domáca ekonomika, vznikajú lepšie podmienky pre investorov a vytvára sa obrovské množstvo pracovných miest. Viac zemného plynu navyše umožňuje rýchlejší odklon od uhlia, ktoré znečisťuje životné prostredie.

Zástancovia frakovania sa väčšinou odvolávajú na ekonomický úspech a výhody, ktoré táto technika priniesla Spojeným štátom. Vďaka frakovaniu USA znížilo medzi rokmi 2007 a 2011 import zemného plynu až o 25%. Zvýšila sa domáca produkcia zemného plynu, ropy a výrazne sa znížili ceny pohonných palív. USA posilnilo svoju energetickú bezpečnosť, nezávislosť od importu či postavenie na trhu. S frakovaním sa tu začalo už v roku 1950 a pravdepodobne sa s ním tak skoro neskončí. Prečo si teda Európa nevezme z Ameriky príklad a nezopakuje tento ekonomický zázrak na svojom území?

Voda a chemikálie

Frakovanie je kontroverznou metódou, pretože má v porovnaní s obnoviteľnými zdrojmi veľa nevýhod. Využíva asi stonásobne väčšie množstvo vody ako konvenčná ťažba a v regiónoch, kde frakovanie prebieha, zvykne dochádzať k častým suchám. Podľa EPA sa v USA ročne spotrebuje pri frakovaní 70 až 140 galónov vody (265 až 530 miliárd litrov). Toľko spotrebuje za rok asi 5 miliónov Američanov. Jedno frakovacie ložisko dokáže spotrebovať až 19 miliónov litrov vody.

Voda sa však zmiešava s rôznymi chemikáliami, aby sa mohla spolu s pieskom vstreknúť do pôdy a vytvoriť kanáliky, ktorými prejde plyn. Dochádza teda k jej znečisteniu a navyše sa môže ľahko dostať do podzemnej či pitnej vody, ktorá sa potom stáva toxickou.

Problémom je, že firmy nechcú prezradiť, aké chemikálie pri frakovaní používajú. Je teda ťažké určiť, aký vplyv má frakovanie na pôdu, vodu, životné prostredie či zdravie robotníkov a ľudí žijúcich v blízkosti ťažby. Títo ľudia však musia rátať aj s hlukom kvôli častým výjazdom nákladných vozidiel s cisternami (až 1 100 výjazdov k jednej studni), či dokonca so zvýšenou seizmickou aktivitou.

Piesok, metán, rádioaktivita

Pri ťažbe piesku, ktorý je určený na frakovanie, sa navyše uvoľňuje oxid kremičitý, ktorý je karcinogénny a spôsobuje rakovinu pľúc.  Do ovzdušia sa pri frakovaní uvoľňuje aj benzén, ktorý môže vyvolať leukémiu, anémiu, rakovinu, atď. Obrovským problémom je však aj metán.

Pri spaľovaní vytvára bridlicový plyn o niečo menej CO2 ako zemný plyn, ktorý samotný emituje o polovicu menej emisií ako uhlie. Je však potrebné zamyslieť sa nad emisiami metánu, ktorý je až 56-krát silnejším skleníkovým plynom ako CO2. Bridlica by podľa vedcov mohla prispieť k zvýšeniu globálnych teplôt až o katastrofických 3,5 stupňa Celzia.

V bridlici sa prirodzene vyskytujú aj rádioaktívne materiály ako napríklad radón, urán a tórium. Tento rádioaktívny materiál sa zvyčajne dostane na povrch spolu s plynom a ropou, ktoré sa z bridlice získavajú. Ak sa nedodržiavajú správne postupy, ľudia zamestnaní v tomto odvetví, ale aj obyvatelia regiónov, kde frakovanie prebieha, sú vystavení radiácií.

Avšak zástancovia frakovacieho priemyslu argumentujú, že prípadné znečistenie prostredia, je spôsobené len nesprávnymi technikami či chybami pri frakovaní, a naďalej sa odvolávajú na mnohé ekonomické výhody, ktoré frakovanie a bridlicový plyn prináša. Mnohí odborníci, no najmä samotní ťažiari, stále tvrdia, že bridlicový plyn a frakovanie majú obrovský potenciál a bola by škoda ich nevyužiť.

Masívne protesty

Európania už majú svoje skúsenosti s frakovaním. Napríklad v Nemecku sa masívne začalo s hydraulickým štiepením už v roku 1975. Medzi rokmi 1978 a 1985 sa s jeho pomocou uskutočnilo viac vrtov ako inde v Európe. „Vyfrakované“ ložiská sú dodnes najväčším zdrojom nemeckého zemného plynu.

Avšak, v súčasnosti je proti frakovaniu nielen nemecká verejnosť a mnohé mimovládne organizácie, ale aj veľká časť médií či politikov strany CDU. Mnohé plány, ktoré zahŕňali techniku frakovania, sa pozastavili a postoj poslednej vlády bol proti tomuto nekonvenčnému prieskumu zemného plynu.

V posledných rokoch sa mnohé ropné spoločnosti ako Exxon, Chevron či Marathon pokúšali získať nové licencie na ťažbu bridlicového plynu v Európe, pričom niektorí politici boli tejto vízii spočiatku naklonení. Avšak, kvôli odporu verejnosti a masovým protestom neuspeli skoro nikde v EÚ. Mnohé krajiny ako Francúzsko, Dánsko, Rumunsko, Bulharsko, Nemecko či Škótsko frakovanie zakázali.

Najväčšou prekážkou je hlavne hustota osídlenia v Európe a tzv. NIMBY prístup, čo v angličtine znamená Not In My Backyard (Nie na mojom dvore). Ľudia jednoducho nechcú mať tieto vrty vo svojej blízkosti. Európa nie je tak rozľahlou krajinou ako Amerika. Ťažko v nej nájsť oblasti, ktoré by neboli v blízkosti ľudských obydlí alebo ktoré nie sú chránené napríklad kvôli svojej historickej hodnote. 

Anglicko – posledná nádej frakovacích firiem?

Hydraulické štiepenie bolo v Spojenom kráľovstve bežné od konca sedemdesiatych rokov minulého storočia a používalo sa v približne 200 britských ložiskách ropy a zemného plynu od začiatku osemdesiatych rokov 20. storočia. Táto technika nepriťahovala veľké množstvo pozornosti až kým nebolo v roku 2007 navrhnuté jej použitie pri ťažbe bridlicovej ropy a plynu na pevnine. Podľa geologického prieskumu a odhadov, totižto Británia doslova leží na ložiskách bridlicového plynu, ktorý by ju mohol zásobovať až 25 rokov.

Vládni predstavitelia vyhlásili, že bridlicový plyn má potenciál byť domácim zdrojom energie, ktorý by mohol viesť k novým pracovným miestam, hospodárskemu rastu, diverzifikovaní energetického mixu či energetickej bezpečnosti. Politici taktiež tvrdia, že Británia má k dispozícii regulačný systém, ktorý zaistí bezpečný a ekologický vývoj bridlicového plynu a frakovania v Spojenom kráľovstve, čo by dokonca mohlo pomôcť v boji s klimatickou zmenou.

Cuadrilla Resources je jedinou spoločnosťou, ktorá doteraz ťažila bridlicový plyn týmto spôsobom. Proces bol však aj v jej prípade pozastavený a to kvôli zemetraseniam, ktoré zasiahli Lancashire v roku 2011. Podľa niektorých odborníkov ich vyvolalo práve testovacie frakovanie, ktoré vtedy prebiehalo v tejto oblasti.

Obyvatelia regiónov, ktoré sú potencionálnym cieľom frakovacích firiem, čelia nielen strachu z možných dopadov na životné prostredie či zdravie, ale dokonca aj nižším cenám svojich domov, či vyššiemu poistnému a menšiemu záujmu turistov o túto oblasť. Od roku 2012 sa objavili už mnohé protestné skupiny ako napr. Frack off.

Firmy, ktoré chcú v Spojenom kráľovstve začať s frakovaním a vlastnia aspoň oprávnenie na prieskum územia, vyhlásili, že sa tak stane práve v roku 2018. Začiatkom tohto roka by mali niektoré z nich začať zisťovať, koľko plynu môže vytiecť z hornín v Anglicku vďaka frakovaniu.

Environmentalisti sú však proti, a podľa nich by mala frakovanie zakázať aj Británia, pokiaľ chce splniť svoje klimatické záväzky. Podľa niektorých odborníkov by to mohli mať ťažobné spoločnosti v Anglicku ľahšie práve po Brexite. Množstvo zákonov, ktoré sa týkajú životného prostredia a teda aj frakovania, totižto vyplývali práve z európskych smerníc.

......

Európa má podľa odhadov viac využiteľného bridlicového plynu ako USA, no s najväčšou pravdepodobnosťou sa tu nikdy nepodarí zopakovať americký ekonomický zázrak. Európa má totižto iné environmentálne normy, inú hustotu obyvateľstva, a hlavne inú mentalitu. Aj v samotnej Amerike už existujú štáty ako Vermont či New York, ktoré frakovanie zakázali. Spojené kráľovstvo je v podstate poslednou nádejou pre tých, ktorí chcú založiť priemysel bridlicového plynu na tejto strane Atlantiku.

Pro více informací klikněte ZDE

24. 09. 2018 23. 09. 2018

Zprávy z oboru

Ukliďme svět, ukliďme Česko: pro letošek ještě nekončíme...

Celosvětový úklidový den, který proběhl 15. září se setkal s kladnou odezvou ve 158-mi zemích, kde se k němu připojilo 15 milionů dobrovolníků.
  • 24. 09. 2018
  • 13:17

Svět energie“ je zpátky! V novém 3D modelu provádí pestrým světem obnovitelných zdrojů energie.

Pohled na energetiku a fyziku očima nejrůznějších věkových skupin přináší už téměř dva roky multimediální aplikace „Svět energie“ z portfolia Vzdělávacího programu ČEZ.…
  • 24. 09. 2018
  • 13:16

Druhý temelínský blok opět vyrábí elektřinu

V sobotu ve 20:15 hodin obnovil druhý temelínský blok výrobu elektřiny. Jeho turbogenerátor byl od přenosové sítě odpojen dva dny, během nichž energetici pracovali na…
  • 24. 09. 2018
  • 13:16

INFORMACE Z JE TEMELÍN 187 / 2018

První blok i druhý blok jsou v provozu na plánovaném výkonu. Pomocné systémy elektrárny pracují podle provozní potřeby bloků.
  • 24. 09. 2018
  • 13:16

V Německu jezdí první robotická tramvaj. Místa řidičům prý nevezme

Německé město Postupim, hlavní město Braniborska, spustilo první robotizovanou tramvaj světa. Její provoz je testovací a má za úkol ukázat, jak reálné je užití takového…
  • 24. 09. 2018
  • 13:16

Čím se vyplatí vytápět vaši domácnost?

Vytápění je jedna z věcí, které ovlivňují úroveň a kvalitu bydlení spolu s tím, že znatelně zatěžují naši kapsu. Také byste chtěli mít doma krásně teploučko a platit co…
  • 24. 09. 2018
  • 13:16

Elektrický Aston Martin je silnější než dvanáctiválcová předloha

Prvním elektroautem značky Aston Martin je čtyřdveřový Rapide. Dostal jednoduchý přídomek „E” a přesně si zachoval vyvážení konvenční, dvanáctiválcové verze. Na vývoji…
  • 24. 09. 2018
  • 13:16

Bezpečnostní výjimka – poslední šance pro české jádro?

České snahy stavět jaderné reaktory na základě výběrového řízení dosud ve srovnání se zahraničím působily přinejmenším naivně. Francouze, kteří jsou dlouhodobě lídrem…
  • 24. 09. 2018
  • 12:00

Spolupráce s hasiči je skvělá, odběrným místům ČEZ se vrací elektřina

Během noci zasáhla území České republiky tlaková níže Fabienne, která přerušila dodávky až 140 000 domácností. Zjišťujeme pro vás aktuální informace k vichřici. Podle…
  • 24. 09. 2018
  • 12:00

Týdenní vyhodnocení radiační situace na území ČR

V týdnu od 17.9. do 23.9.2018 byla radiační situace na území ČR normální a nevykazovala žádné zaznamenatelné odchylky od obvykle měřených hodnot. Hodnoty dávkového příkonu…
  • 24. 09. 2018
  • 11:00

starší novinky