Prečo sa v Európe nefrakuje bridlicový plyn?

(ilustrační obrázek)

Závislosť na ruskom plyne, nižšie ceny elektriny aj pohonných látok, energetická nezávislosť a bezpečnosť,... To všetko sú argumenty zástancov metódy, ktorá sa nazýva frakovanie, a používa sa na získavanie bridlicového plynu. Toho sa podľa odborníkov skrýva v Európe veľké množstvo. Prečo teda už dávno neťažíme náš vlastný európsky plyn a stále dovážame ten ruský?

Roztrhanie horniny

Hydraulické štiepenie alebo frakovanie je metóda, ktorou sa z bridlicovej horniny získava plyn a ropa. Ide o vytváranie puklín vo vrstve slabo spevnených sedimentárnych hornín s pomocou stlačenej tekutej zmesi, ktorú tvorí voda, piesok a chemikálie. Zemný plyn, ropa alebo bridlicový plyn sa vďaka týmto puklinám uvoľní a nahrnie do väčších ložísk, akýchsi studní, z ktorých sa dá už jednoducho vyťažiť.

Proces sa môže uskutočňovať vertikálnym alebo horizontálnym vŕtaním na horninovú vrstvu, pričom sa vytvárajú nové pukliny alebo sa rozširujú už existujúce kanáliky, cez ktoré sa môže plyn z horniny uvoľniť. Termín „fracking“ sa vlastne vzťahuje na spôsob, akým sa hornina pod vysokým tlakom „roztrhne.“ V súčasnej dobe je USA stále jediným štátom, ktorý frakuje skutočne vo veľkom rozsahu. Väčšina ostatných štátov považuje túto metódu za kontroverznú.

Americký úspech

Frakovanie má mnohé nesporné výhody. Táto pomerne nová metóda sprístupňuje veľké množstvo nových ložísk ropy a zemného plynu, čo znamená aj nižšie ceny pre koncových spotrebiteľov. Frakovanie umožňuje krajine ťažiť viac domácich surovín a znížiť ich import. Štát sa tak stáva energeticky nezávislým či dokonca môže začať tieto suroviny exportovať. Posilňuje sa tak domáca ekonomika, vznikajú lepšie podmienky pre investorov a vytvára sa obrovské množstvo pracovných miest. Viac zemného plynu navyše umožňuje rýchlejší odklon od uhlia, ktoré znečisťuje životné prostredie.

Zástancovia frakovania sa väčšinou odvolávajú na ekonomický úspech a výhody, ktoré táto technika priniesla Spojeným štátom. Vďaka frakovaniu USA znížilo medzi rokmi 2007 a 2011 import zemného plynu až o 25%. Zvýšila sa domáca produkcia zemného plynu, ropy a výrazne sa znížili ceny pohonných palív. USA posilnilo svoju energetickú bezpečnosť, nezávislosť od importu či postavenie na trhu. S frakovaním sa tu začalo už v roku 1950 a pravdepodobne sa s ním tak skoro neskončí. Prečo si teda Európa nevezme z Ameriky príklad a nezopakuje tento ekonomický zázrak na svojom území?

Voda a chemikálie

Frakovanie je kontroverznou metódou, pretože má v porovnaní s obnoviteľnými zdrojmi veľa nevýhod. Využíva asi stonásobne väčšie množstvo vody ako konvenčná ťažba a v regiónoch, kde frakovanie prebieha, zvykne dochádzať k častým suchám. Podľa EPA sa v USA ročne spotrebuje pri frakovaní 70 až 140 galónov vody (265 až 530 miliárd litrov). Toľko spotrebuje za rok asi 5 miliónov Američanov. Jedno frakovacie ložisko dokáže spotrebovať až 19 miliónov litrov vody.

Voda sa však zmiešava s rôznymi chemikáliami, aby sa mohla spolu s pieskom vstreknúť do pôdy a vytvoriť kanáliky, ktorými prejde plyn. Dochádza teda k jej znečisteniu a navyše sa môže ľahko dostať do podzemnej či pitnej vody, ktorá sa potom stáva toxickou.

Problémom je, že firmy nechcú prezradiť, aké chemikálie pri frakovaní používajú. Je teda ťažké určiť, aký vplyv má frakovanie na pôdu, vodu, životné prostredie či zdravie robotníkov a ľudí žijúcich v blízkosti ťažby. Títo ľudia však musia rátať aj s hlukom kvôli častým výjazdom nákladných vozidiel s cisternami (až 1 100 výjazdov k jednej studni), či dokonca so zvýšenou seizmickou aktivitou.

Piesok, metán, rádioaktivita

Pri ťažbe piesku, ktorý je určený na frakovanie, sa navyše uvoľňuje oxid kremičitý, ktorý je karcinogénny a spôsobuje rakovinu pľúc.  Do ovzdušia sa pri frakovaní uvoľňuje aj benzén, ktorý môže vyvolať leukémiu, anémiu, rakovinu, atď. Obrovským problémom je však aj metán.

Pri spaľovaní vytvára bridlicový plyn o niečo menej CO2 ako zemný plyn, ktorý samotný emituje o polovicu menej emisií ako uhlie. Je však potrebné zamyslieť sa nad emisiami metánu, ktorý je až 56-krát silnejším skleníkovým plynom ako CO2. Bridlica by podľa vedcov mohla prispieť k zvýšeniu globálnych teplôt až o katastrofických 3,5 stupňa Celzia.

V bridlici sa prirodzene vyskytujú aj rádioaktívne materiály ako napríklad radón, urán a tórium. Tento rádioaktívny materiál sa zvyčajne dostane na povrch spolu s plynom a ropou, ktoré sa z bridlice získavajú. Ak sa nedodržiavajú správne postupy, ľudia zamestnaní v tomto odvetví, ale aj obyvatelia regiónov, kde frakovanie prebieha, sú vystavení radiácií.

Avšak zástancovia frakovacieho priemyslu argumentujú, že prípadné znečistenie prostredia, je spôsobené len nesprávnymi technikami či chybami pri frakovaní, a naďalej sa odvolávajú na mnohé ekonomické výhody, ktoré frakovanie a bridlicový plyn prináša. Mnohí odborníci, no najmä samotní ťažiari, stále tvrdia, že bridlicový plyn a frakovanie majú obrovský potenciál a bola by škoda ich nevyužiť.

Masívne protesty

Európania už majú svoje skúsenosti s frakovaním. Napríklad v Nemecku sa masívne začalo s hydraulickým štiepením už v roku 1975. Medzi rokmi 1978 a 1985 sa s jeho pomocou uskutočnilo viac vrtov ako inde v Európe. „Vyfrakované“ ložiská sú dodnes najväčším zdrojom nemeckého zemného plynu.

Avšak, v súčasnosti je proti frakovaniu nielen nemecká verejnosť a mnohé mimovládne organizácie, ale aj veľká časť médií či politikov strany CDU. Mnohé plány, ktoré zahŕňali techniku frakovania, sa pozastavili a postoj poslednej vlády bol proti tomuto nekonvenčnému prieskumu zemného plynu.

V posledných rokoch sa mnohé ropné spoločnosti ako Exxon, Chevron či Marathon pokúšali získať nové licencie na ťažbu bridlicového plynu v Európe, pričom niektorí politici boli tejto vízii spočiatku naklonení. Avšak, kvôli odporu verejnosti a masovým protestom neuspeli skoro nikde v EÚ. Mnohé krajiny ako Francúzsko, Dánsko, Rumunsko, Bulharsko, Nemecko či Škótsko frakovanie zakázali.

Najväčšou prekážkou je hlavne hustota osídlenia v Európe a tzv. NIMBY prístup, čo v angličtine znamená Not In My Backyard (Nie na mojom dvore). Ľudia jednoducho nechcú mať tieto vrty vo svojej blízkosti. Európa nie je tak rozľahlou krajinou ako Amerika. Ťažko v nej nájsť oblasti, ktoré by neboli v blízkosti ľudských obydlí alebo ktoré nie sú chránené napríklad kvôli svojej historickej hodnote. 

Anglicko – posledná nádej frakovacích firiem?

Hydraulické štiepenie bolo v Spojenom kráľovstve bežné od konca sedemdesiatych rokov minulého storočia a používalo sa v približne 200 britských ložiskách ropy a zemného plynu od začiatku osemdesiatych rokov 20. storočia. Táto technika nepriťahovala veľké množstvo pozornosti až kým nebolo v roku 2007 navrhnuté jej použitie pri ťažbe bridlicovej ropy a plynu na pevnine. Podľa geologického prieskumu a odhadov, totižto Británia doslova leží na ložiskách bridlicového plynu, ktorý by ju mohol zásobovať až 25 rokov.

Vládni predstavitelia vyhlásili, že bridlicový plyn má potenciál byť domácim zdrojom energie, ktorý by mohol viesť k novým pracovným miestam, hospodárskemu rastu, diverzifikovaní energetického mixu či energetickej bezpečnosti. Politici taktiež tvrdia, že Británia má k dispozícii regulačný systém, ktorý zaistí bezpečný a ekologický vývoj bridlicového plynu a frakovania v Spojenom kráľovstve, čo by dokonca mohlo pomôcť v boji s klimatickou zmenou.

Cuadrilla Resources je jedinou spoločnosťou, ktorá doteraz ťažila bridlicový plyn týmto spôsobom. Proces bol však aj v jej prípade pozastavený a to kvôli zemetraseniam, ktoré zasiahli Lancashire v roku 2011. Podľa niektorých odborníkov ich vyvolalo práve testovacie frakovanie, ktoré vtedy prebiehalo v tejto oblasti.

Obyvatelia regiónov, ktoré sú potencionálnym cieľom frakovacích firiem, čelia nielen strachu z možných dopadov na životné prostredie či zdravie, ale dokonca aj nižším cenám svojich domov, či vyššiemu poistnému a menšiemu záujmu turistov o túto oblasť. Od roku 2012 sa objavili už mnohé protestné skupiny ako napr. Frack off.

Firmy, ktoré chcú v Spojenom kráľovstve začať s frakovaním a vlastnia aspoň oprávnenie na prieskum územia, vyhlásili, že sa tak stane práve v roku 2018. Začiatkom tohto roka by mali niektoré z nich začať zisťovať, koľko plynu môže vytiecť z hornín v Anglicku vďaka frakovaniu.

Environmentalisti sú však proti, a podľa nich by mala frakovanie zakázať aj Británia, pokiaľ chce splniť svoje klimatické záväzky. Podľa niektorých odborníkov by to mohli mať ťažobné spoločnosti v Anglicku ľahšie práve po Brexite. Množstvo zákonov, ktoré sa týkajú životného prostredia a teda aj frakovania, totižto vyplývali práve z európskych smerníc.

......

Európa má podľa odhadov viac využiteľného bridlicového plynu ako USA, no s najväčšou pravdepodobnosťou sa tu nikdy nepodarí zopakovať americký ekonomický zázrak. Európa má totižto iné environmentálne normy, inú hustotu obyvateľstva, a hlavne inú mentalitu. Aj v samotnej Amerike už existujú štáty ako Vermont či New York, ktoré frakovanie zakázali. Spojené kráľovstvo je v podstate poslednou nádejou pre tých, ktorí chcú založiť priemysel bridlicového plynu na tejto strane Atlantiku.

Pro více informací klikněte ZDE

22. 06. 2018 21. 06. 2018

Zprávy z oboru

Ekvitermní regulace vytápění

Jako ekvitermní regulace se označuje takové řízení topení, které probíhá na základě aktuální venkovní teploty vzduchu. Řídicí jednotka kotle zpracovává údaje z venkovního…
  • 22. 06. 2018
  • 10:27

Zamezte tepelným ztrátám

Uvažovat o zateplení by měl asi každý, kdo vlastní dům starší 10 let. Pak už se zateplení vyplatí ve valné většině případů. Obvykle je potřeba zaměřit se na 4 části domu,…
  • 22. 06. 2018
  • 10:27

Británie zaznamenala loni další pokles v instalaci fotovoltaických elektráren

Již druhý rok po sobě došlo k poklesu množství nově instalovaného výkonu v britských fotovoltaických zdrojích. Na sektor tak již plně dolehlo omezení státní podpory pro…
  • 22. 06. 2018
  • 10:00

Porsche koupilo podíl v automobilce Rimac kvůli elektromobilům

Velkým automobilkám dochází dech. Malé firmičky o pár lidech dokážou vymyslet rychleji a efektivněji to, co nevymyslí celé mezinárodní týmy v korporátu. A tak Porsche…
  • 22. 06. 2018
  • 09:29

Jako Černobyl. Japonská elektrárna Fukušima láká sedm let po havárii „nukleární“ turisty

Elektrárna Fukušima už nepřipomíná Černobyl jen kvůli jaderné havárii. Podobně jako v případě ukrajinského zařízení se i místo japonské nukleární katastrofy stává…
  • 22. 06. 2018
  • 07:25

Hra o Dukovany za 200 miliard. Plánovaná výstavba nových jaderných reaktorů je riziková

Dostavba jaderné elektrárny Dukovany má stát zhruba 200 miliard korun. To je v dnešní době slušné sousto. Ceny elektřiny jsou na to příliš nízké, a navíc nevyzpytatelné.…
  • 22. 06. 2018
  • 07:25

Až 10 let vězení hrozí miliardáři Zemkovi kvůli solárnímu podvodu

Tento týden státní zástupce Mezlík obžaloval ze solárního podvodu miliardáře Zdeňka Zemka v kauze chomutovských solárních elektráren. Podle žalobce mohl Zemek celkově…
  • 22. 06. 2018
  • 07:25

Živě z Intersolaru (III.): Proč vsadit na novou generaci „Plug and Play“ akumulátorů?

Ve dnech 20-22. června probíhá v Německu největší světová výstava věnovaná fotovoltaice, systémům skladování energie a infrastruktuře pro čistou dopravu. V první reportáží…
  • 22. 06. 2018
  • 04:28

Objevte výhody Digitální karty Pražské plynárenské

Mějte Pražskou plynárenskou na dosah a využívejte všechny výhody a bonusy, které naše Digitální Zákaznická karta nabízí.
  • 22. 06. 2018
  • 03:28

OPEC se pře, zda zvýší těžbu ropy

Pololetní zasedání OPEC, jež se v pátek koná ve Vídni, bude ve znamení velkého sporu. Má se zvýšit těžba ropy, aby nabídka stačila během druhého pololetí poptávce, či…
  • 22. 06. 2018
  • 00:32

starší novinky